Československo 2008 TOUR – KOŠICE 23.5.2008

Prišiel pre mňa deň D a z Banskej Bystrice vyrážam aj s bratom vlakom do Košíc niečo pred 6 hodinou rannou. Do Košíc prichádzame krátko pred 10 hodinou, kde na nás na stanici čaká Vilo.

Ten však musí najskôr odviesť Danove trio huslistiek do Košickej Belej. Pokým na ne čakáme, osádzame slovenskú vlajku, ktorú som doniesol, aby s ňou Dan mohol vybehnúť na pódium. Za chvíľu prišli očakávané muzikantky. Vilo ich zobral do auta smer Košická Belá. My s bratom sme zatiaľ išli do neďalekého pohostinstva dať niečo studené. Vilo prichádza asi o 11 a my sa vyberáme do Steel Arény.

Pred vstupom na parkovisko nás už čaká hlavný organizátor, ktorý nám dá organizátorské pásky na voľný pohyb po štadióne. Brácho sa ide prejsť po Košiciach a ja s Vilom jazdíme a vybavujeme rôzne veci ako sushi pre Dana, plachtu na pozadie atp. Medzitým sa stretávame s Chevikom, naším fotografom. Začala sa zvuková skúška kde pomocní speváci a hudobníci nacvičovali niektoré piesne napr. 1968, Walter, Ute, Tomy and Mary, Protestsong, Smrtihlav a ešte nejaké ďaľšie. Krátko po 16. hodine prichádza aj mistr Dan od ktorého si vypýtame nejaké podpisy a vypočujeme si hlasovú skúšku. Už na nej bolo jasné, že koncert bude riadna pecka. Popri motaní po hale ma oslovili dvaja členovia týmu Walda gang, ktorých som odviedol do šatne.

Tesne pred koncertom prichádzajú ďalší chalani z Bystrice a ideme sa niečoho napiť. Potom už idú čakať radu pred vstupom. My sa ideme tesne pred koncertom ešte trošku vyvetrať a pred arénou stretávame trojicu z Walda gangu, s ktorými sme prehodili pár slov.

Predierame sa narýchlo dopredu a na košickej veži pomaly odbila 20. hodina. Na pódium vybieha Vláďa Šafránek s kapelov a snažia sa rozvášniť zúčastnený dav. Aréna bola zaplnená zatiaľ asi do 3/4(bez horného poschodia, ktoré nebolo v predaji). Walda gang hrá svoje hity ako napr. Eldorádo, Hustonské šífy, Hoja hou, Rocky top, 7 dostavíků, Veď mě dál, Slavíci z Madridu a na koniec asi najvačší hit ako bonus: Jó, třešne zráli. Stále som nechcel aby skončili aby som sa na Dana mohol tešiť čo najdlhšie. Mimochodom myslím že WG predviedli dobrú šou a na Slovensku by som ich rád niekde uvítal na nejakom festivale, kvôli ktorým by som sa tam možno vybral. Ich vystúpenie trvalo asi do 20:45.

Začali mierne úpravy pódia a asi 10 minút čakania na Dana, čo niektorí „ocenili“ piskotom a nadávkami. Potom však zhaslo svetlo a dav začal šalieť keď na pódium vybieha Daniel vo svojom mercuriuskom háve so slovenskou vlajkou v rukách. Pred ním dvaja bubeníci bijúci na kotly a úvod Slovanskej bouře vytvára v hale dusno. Potom to pokračuje pri piesni 1938 a Třísta z místa atd. Po odhodení hávu obdržal obrovský potlesk keď bol videný v slovenskom hokejovom drese na chrbte s nápisom SLOVAKIA 2008 LANDA. Občas mu ušiel text, čo ale každý skutočný fanúšik čakal a viacerí sme ho vtedy podržali svojimi hlasivkami a potleskom. Potešili aj nové piesne z Nigreda: 1968, Walter, Ute, Tommy and Mary, Malá díra v hlavě, Hledám a nezabudnuteľný Eurosong, ktorý pre tých čo rozumejú zámeru určite bude na novom albume obľúbená pieseň. Našli sa však aj takí čo to ohodnotili, že keď už niekto napíše pieseň po anglicky mohol by ju vedieť aj zaspievať :D Daniel nás viac krát pochválil, dokonca si dovolil na našu adresu povedať: „Ste neuveriteľní!“ Jeho veľkolepá šou trvala skoro 2 hodiny a na konci bolo už skoro nemožné stáť na nohách, tlieskať alebo dokonca spievať. Daniel sa rozlúčil, ale každý vedel, že ešte príde. V bonuse zahral ešte asi 3-4 pesničky, presne sa nepamätám už som skoro odpadával.

Po tom s poďakovaním odišiel a hala sa začala vyprázdňovať. My sme sa ešte trochu po nej pomotali pri čom som sa odfotil s Láďou Spilkom, o ktoróm musím povedať, že bol úplne super. Nakoniec sa ešte dohadujem s organizátorom, že mi Dan po koncerte v Bratislave podpíše vlajku, s ktorou vybehol na pódium a on mi ju pošle. Už ju mám na stene, tak ako doteraz, akurát ju zdobí nápis: „Slovenskému lidu Daniel Landa“.

Poberáme sa z arény do nejakej pizzérie, kde na pizzu čakáme asi 3/4 hodinu. Poniektorí skoro zaspávame. Po tom ideme zaviesť domov Chevika a poberáme sa na stanicu. Tam sa s Vilom a Robom lúčime s tým, že na hokeji sa vidíme. Prišiel zbytok BB a vlakom za veľkého, možno až trochu otravného rehotu sa vraciame domov. Ďakujem za všetkých účastníkov koncertu Danovi, že sa konečne ukázal a zistil, že tu ho ľudia počúvajú a pre mnohých vrátane mňa je idolom. DÍKY DANE, BYL SI NEUVĚŘITELNÝ!